Koniec jedného sveta, začiatok digitálneho veku
Štvrtá generácia debutovala v roku 1984. A hoci nasledovala po ikonickej C3, nezdedila z nej skoro nič... okrem mena. Tam, kde C3 bola krivka, chróm a chaos, bola C4 čistá, uhladená a... futuristicky sterilná. V duchu 80. rokov prišiel uhlovo ostrý dizajn, klapacie svetlá, vycibrená aerodynamika a najmä, kabína ako z kokpitu stíhačky, kompletne digitálna. Teda, digitálna na spôsob 80. rokov, keď zelené LED-ky boli vrcholom civilizácie.
Auto poháňal motor 5.7 litrový V8, ktorý však produkoval iba 151 kW / 205 koní. To síce dnes nepôsobí ako muscle car, ale v kontexte doby (a okolností) šlo o solídne číslo. Corvette sa zbavovala svojho imidžubrutálnej surovosti a hľadala nový výraz. Sofistikovaný výkon, ak to tak možno nazvať.
Corvette C4 bola technologicky revolučná a to nielen pre Ameriku. Digitálny prístrojový panel, vektorové zobrazenie údajov, plne nezávislé zavesenie kolies, vylepšený rám aj karoséria z plastových kompozitov. Z dnešného pohľadu to všetko vyzerá ako kombinácia starého Terminátora a videohry Pole Position, no vtedy to bol zjav.
Na Slovensku ste ju v 80. rokoch nemali šancu stretnúť. Škoda Garde bola najrýchlejšie vyzerajúca vec na ulici, a to len do momentu, kým nezačala znieť ako výťah. Ak sa C4 objavila, tak ako plagát v servise, alebo o dekádu neskôr ako ojazdený dovoz z Nemecka pre niekoho, kto chcel byť americký ešte predtým, než existoval YouTube.
Korvetka bola autom z doby, keď sa Amerika snažila tváriť európsky, no ešte stále kráčala vo vlastných kovbojských čižmách. Jej dizajn bol odvážny, jej technológia vizionárska a výkon... no, primeraný.