Mechanická úprimnosť v ére marketingových pozlátok
V roku 2006, keď sa iné automobilky pretekali, kto pridá viac chrómových lišt a modrých podsvietení, Volvo stálo v kúte, opieralo sa o stenu a pokojne si popíjalo svoju kávu. S60 D5 nebola navrhnutá pre pózovanie na Instagrame – hlavne preto, že Instagram ešte ani neexistoval. Bola navrhnutá na to, aby fungovala.
Volvo už vtedy vedelo, že život nie je videohra, kde sa po náraze jednoducho znovuzrodíte. Systém SIPS (Side Impact Protection System) bol dôkazom, že Švédi myslia na to, čo sa stane, keď niekto podcení fyziku v zákrute.
S60 D5 si nikdy nekúpili tí, čo potrebovali parkovať pred kaviarňou s otvoreným oknom a hlasnou hudbou. Kúpili si ju ľudia, ktorí vedeli, že kvalita sa neukazuje, ale zažíva.
Nie je to auto, ktoré by vám dodalo status vo Vašej bublinke, ale zato vám dodá dôveru, že po 500 kilometroch za volantom stále vystúpite bez toho, aby ste sa museli narovnať ako po dlhom lete v ekonomickej triede.
Motoristická smotánka ho vždy hodnotila vyššie ako Audi A4, Mercedes triedy C či BMW radu 3. Nie preto, že by bolo rýchlejšie alebo luxusnejšie – ale preto, že nepodliezalo latku vkusu, aby sa zapáčilo každému.
Volvo S60 D5 je auto, ktoré vás nebalamutí. Nedáva falošné sľuby, nehrá sa na športovca, keď ním nie je, a nezakryje svoje kilá aerodynamickým make-upom.
Je to poctivý švédsky tank, ktorý si na seba obliekol decentný oblek. A áno, ak sa niekde objaví zachovalý kus, stojí za hriech – zvlášť, keď vieme o jednom exemplári s nájazdom len 14 000 km, ktorý sa ponúka za 19 000 €. V dnešnom svete je to ako nájsť neotvorenú fľašu 30-ročnej whisky. Môžete ju vypiť, ale asi ju budete len opatrne obdivovať.