Nie všetky autá, čo sa snažili konkurovať nemeckému benchmarku, skončili zle. Niektoré skončili ešte horšie – v zľavových sekciách autobazárov, vedľa prezutí a s poznámkou „motor ide, ale neštartuje.“
Je tu ešte ale zjav v podobe Laguny II s prívlastkom 3.0 V6 Initiale Paris. Auto, ktoré chcelo byť luxusom, ale po francúzsky. Znamená to: jemne čudne, príliš odvážne a s dôrazom na detaily, ktoré nikto iný neriešil – napríklad reproduktory Cabasse alebo dizajnové spínače, ktoré nefungovali ani nové. Ale inak to bolo seriózne auto. Aspoň podľa Renaultu.
Laguna II sa nikdy nevedela úplne rozhodnúť, čím chce byť. Bola to liftbacková karoséria, ktorá však v špecifikácii Initiale Paris mala ambíciu pôsobiť ako seriózny business sedan. Výrazne zaoblené línie, šošovkovité svetlá a spoiler na piatych dverách, ktorý bol možno dizajnový, možno zbytočný – ale určite tam bol.
Aj keď sa dizajn dnes môže zdať nevýrazný, má v sebe niečo, čo väčšina áut tej triedy nemala – sebairóniu. Nepretvaroval sa, že je luxusný. Tváril sa, že sa snaží. A to bolo oveľa sympatickejšie než výzor vtedajšieho Volkswagenu Passat B5, ktorý pôsobil, akoby sa ospravedlňoval za každé svoje rozhodnutie.
Pod kapotou tejto Laguny sa nachádzal trojlitrový atmosférický šesťvalec s výkonom 152 kW. Motor, ktorý nebol agresívny, ale zato hladký (mal ho aj Avantime), kultivovaný a ochotný. Automatická prevodovka spravila z jazdy zážitok typu: „nie rýchlo, ale plynulo.“
A potom tam bol kľúč v podobe karty. Vraj revolúcia. V praxi zdroj frustrácie. Kto vie, ten vie. Kto nevie, nech si prečíta fóra. Tá karta síce vyzerala ako priekopník budúcnosti, ale občas stačilo, že ste sa na ňu škaredo pozreli a už sa neotvorilo nič.
Napriek tomu – ak to všetko fungovalo – jazda bola tichá, pohodlná a akosi dôstojná. Práve preto bola Laguna s V6 v tejto výbave takmer neviditeľná. Lebo nepotrebovala byť vzbudzovať pozornosť carspotterov, aby bola pohodlná.
Initiale Paris znamenalo, že Renault vytiahol všetko, čo mal. Koža, drevené obklady (alebo aspoň imitácia, čo sa v noci tvárila presvedčivo), dvojzónová klíma, parkovacie senzory, tempomat, audio Cabasse Tronic – všetko, čo by ste čakali od francúzskeho kráľovského dvora, ak by sa ten niekedy zaujímal o liftbacky.
Všetko to spolu pôsobilo elegantne. Nie ako „priplatil som si za výbavu“, ale skôr ako „toto som si nevybral, toto mi proste dali, lebo som slušný človek“.
A áno – boli aj chyby. Elektronika bola v Lagune II často skôr interaktívna lotéria ako spoľahlivý partner. Ale tie chvíle, keď všetko fungovalo... boli krásne.
Táto motorizácia nebola pre každého. A nebola ani pre každý trh. Na Slovensku ste Lagunu 3.0 V6 mohli stretnúť tak často, ako prezidenta v MHD. Neviditeľná voľba pre tých, čo vedeli, čo robia – a zároveň nechceli byť videní.
Dnes je takýto kus prakticky jednorožec. Zachovalý exemplár je ako UFO: každý o ňom počul, ale nik ho nevidel naživo. A ak áno, tak buď išlo o krátky záblesk, alebo o niekoho, kto vedome odmietol realitu všetkých rozumových volieb – a dobre urobil.
Laguna V6 nikdy nemala šancu masovo uspieť. Bola príliš iná, príliš jemná a príliš francúzska na to, aby si ju obliekli tí, čo riešili leasing a tabuľky. Ale to je v poriadku.
Dnes už nežije v katalógoch. Žije v pamäti tých, čo o nej vedia – a možno v jednej, dvoch garážach u ľudí, čo nepotrebujú pozornostný obdiv, ale pokoj. A šesťvalec, čo to všetko vysvetlí za nich.