Aristokracia na podvozku

Rolls-Royce Silver Spur nie je automobil v bežnom zmysle slova. Je to presne to, čo britský automobilový priemysel robil vždy najlepšie: kombináciu technickej zdržanlivosti, remeselnej precíznosti a rezervovanej nadradenosti. Predĺžená verzia modelu Silver Spirit, vyrábaná od roku 1980 do prelomu milénia, bola navrhnutá nie pre vodiča, ale pre pasažiera.

Oproti Spiritu ponúkal Spur zväčený rázvor o 10 cm, čo pri tejto kategórii vozidiel nie je len technický údaj, ale najmä správa: tu sa sedí vzadu. Komfort zadných sedadiel nie je výsledkom marketingu, ale geometrie. Šofér, v ideálnom prípade uniformovaný, mal ticho viesť. Pasažier mohol čítať Pýchu a predsudok a nerušene starnuť.

Motor, ktorý sa nepredvádza

Pod kapotou sa nachádzal známy 6,75-litrový atmosférický V8. Výkon? Oficiálne sa dlhé roky neuvádzal. Vážne. Rolls-Royce mal za to, že jeho zákazník nepotrebuje vedieť, koľko koní má. Stačilo, že ich bolo "dosť". V 80. rokoch sa ale objavilo číslo okolo 200 koní (cca 148 kW), no dôraz bol na niečom inom: kultivovanosti.

Motor bol konštruovaný na jemný záťah od voľnobehu a takmer neprenášal vibrácie. Spolupracoval s trojstupňovou automatickou prevodovkou GM Turbo-Hydramatic, ktorá bola považovaná za jednu z najhladšie pracujúcich prevodoviek svojej doby. Toto nebolo auto pre zrýchlenie, ale pre kontinuitu.

Estetika drevenej knižnice a vôňa aristokracie

Podvozok Silver Spuru vychádzal z robustnej konštrukcie s nezávislým zavesením vpredu a tuhou nápravou vzadu. Vozidlo disponovalo samonivelačným podvozkom a jeho jazdné vlastnosti boli prispôsobené nie pre dynamiku, ale pre oddych.

Tlmiče boli vyladené tak, aby vyrovnali akýkoľvek typ vozovky, ktorý by ste mohli omylom považovať za nedôstojný. Interiér? Masívne drevo, pravá koža, koberce, ktoré mali viac gramáže ako deky z prvej republiky.

Kontext v našich končinách

Na Slovensku tento model nebol nikdy masovo rozšírený. Samozrejme to bol pokus o vtip, na Slovensku tento model nebol nikdy. V čase svojho vzniku bol mimo realitu, a v dobe dovozov z druhej ruky bol zas mimo rozpočet. Občasné exempláre, ktoré sa objavili, boli zvyčajne v rukách nadšencov, alebo v zbierkach. Bežný človek sa s ním nestretol, preto ho ani nemal ako vnímať.

Silver Spur bol v tomto priestore ekvivalentom Oxfordu pre niekoho, kto nikdy neprekročil hranice okresu. Nevyvolával pocity ani obdiv - skôr nezrozumiteľnosť.

Dôstojný odchod, žiaden comeback

Rolls-Royce Silver Spur nestarne. Nepripomína sa, nevyhľadáva popularitu. Z dôvodov, ktoré sú jeho podstate cudzie. Je to auto, ktoré nikdy nebolo pre nás. A práve preto je tak fascinujúce.

Ak ho niekto vlastní dnes, pravdepodobne s ním nechodí na zrazy. Skôr ním občas prejde. V tichosti. Bez potreby vysvetľovať, prečo. Lebo čo sa týka Silver Spuru, buď chápete, alebo ani nemusíte.

A ak sa chystáte pochopiť, dané precitnutie Vás bude stáť 20 500 €. To je pre bývalého majiteľa ako víkendový pobyt počas efjednotky v Monaku.