Skromná tvár, solídne vnútro

Mazda 323 šiestej generácie s kódovým označením BA debutovala v roku 1994 ako vyleštený výsledok japonskej disciplíny a praktickej racionality. Doba nebola zlá, konkurencia z Nemecka sa snažila byť vážna, Francúzi experimentovali, a Japonci... jednoducho robili svoje.

Verzia 323S bola tou "športovejšou" karosériou. So skosenou zadnou časťou a mierne dynamickejšou líniou. Nie že by z nej padali sánky, ale oproti sedanom a kombíkom to bola estetickejšia alternatíva pre tých, čo nechceli auto ako z učebnice účtovníctva.

Motor, čo nezničí ani ignorancia

Pod kapotou tu máme motor, čo do Mazdy priniesla značka, ktorú málokto čakal – Isuzu. Konkrétne 1.7 TD s výkonom 60 kW. Nie, nešlo o trhača asfaltu. Ale bol to motor, ktorý vydržal všetko.

• Olej? Môže byť.
• Žhavenie? Občas, možno.
• Plná nádrž? Pokojne vydrží týždeň, aj dva.

Dizlová 323-ka sa nehrala na športovosť, ale na praktickosť. Spotreba šla pokojne pod 5 litrov na sto, motor nebol náchylný na poruchy, a aj keď mal hlučnejší prejav, v tej dobe to bol jednoducho štandard. A čo je dôležité – to auto štartovalo vždy. A to sa nedá povedať o väčšine iných z tej éry.

Hrdza: Večný tieň japonskej spoľahlivosti

Mazda z 90. rokov mala reputáciu, ktorá znela ako chválospev: „výborné motory, super jazdné vlastnosti, spoľahlivosť“. Lenže potom prišla zima. A s ňou soľ. A blatníky. A prahy. A... problém. Mazda 323 zhnila často skôr, než sa mechanicky pokazila.

Na Slovensku sa týchto áut predalo málo. Väčšinou ako dovoz, výnimočne v salónoch. Ale aj tých pár kusov, ktoré sa sem dostali, zvádzalo súboj s oxidáciou ako marťanko s baktériami vo Vašom tele.
 Preto sa dnes zachovalý kus považuje za malý zázrak. Alebo za niečo, čo celý život stálo v garáži dôchodcu, ktorý nikdy nešiel ďalej ako na trh a späť.

Mazda a emócie – keď Japonci zabudli byť chladní

Moja osobná skúsenosť so značkou hovorí za všetko. Mazda 3 MPS, to bola čistokrvná raketa. MX-5, ikona. Ale aj v modeloch ako 323S sa dalo cítiť, že Mazda to nerobila len "lebo treba".
 Aj tie jednoduchšie modely boli premyslené. Mali svoju česť. Nechceli vás ohúriť, no nechceli Vás zradiť.

A to je niečo, čo sa dnes v kompaktnej triede stratilo. Všetko musí žiariť, blikať, sľubovať. Mazda 323S bola skromná. A možno práve preto tak cenená.

Nízky tlak, vysoký rešpekt

Dnes už tieto autá nevidíte. Nie preto, že by sa pokazili, ale preto, že ich zjedol čas. A železo.
 Ak by ste našli zachovalý kus, má väčšiu historickú hodnotu než sa na prvý pohľad zdá. Lebo je to kúsok sveta, ktorý sa nepredvádzal, no fungoval.

Mazda 323S 1.7 TD BA nie je youngtimer, ktorý kradne pozornosť, ale ten, ktorý si ju po čase potichu získa. A keď vám bude rozprávať svoj príbeh, nečakajte veľké gestá. Iba dlhú, tichú, spoľahlivú vetu.

Ak by ste však chceli vidieť, ako vyzerala Mazda 323S v roku 1995, nie ako jazdenka, ale ako vitrínový exponát, máme dobrú (alebo skôr neuveriteľnú) správu. Existuje jeden kus. Zapadnutý v skrachovanom showroome, kde čas zastal a zákazníci nikdy neprišli. Tento konkrétny exemplár má najazdené len 274 kilometrov. Nie tisíc. Dvesto sedemdesiatštyri. A cena? 15 000 € – čo je absurdné, logické aj poetické zároveň. Pretože za automobilovú archeológiu sa dnes platí.